Ako dosiahnuť šťastie: Vybuduj si nadhľad

Ako dosiahnuť šťastie? Posledné dni, týždne a mesiace (vlastne najmä posledné dva roky) ma prinútili zamyslieť sa nad tým, ako zmeniť svoj pohľad na určité veci.

Viem, mám denník pozitívneho myslenia. Človek by povedal, že som jedným z tých „guru“ či „duchovných radcov“, ktorí presne vedia, ako žiť svoj život.

To je však omyl.

Som jednou z vás. Nemám overený recept na to, ako dosiahnuť šťastie. Robím chyby, tak ako každý.

Nie som vždy plná optimizmu. Som skôr stresér a panikár. 🙂 Takisto to závisí od okolností. Denník mám práve preto, aby som mala stále na pamäti, akým smerom sa chcem uberať.

Skúsenosti, ktoré mi otvorili oči

Poďme ale konečne k veci. V tomto článku som si pre teba pripravila pár príbehov z vlastnej skúsenosti, na ktorých sa ti budem snažiť priblížiť nielen môj život, ale zároveň ti cez ne aj niečo ukázať.

Ach, to dýchanie

Pár dní dozadu som sa v noci zobudila na to, že sa mi veľmi ťažko dýcha.

S týmto už mám svoje skúsenosti. Ako malé bábo som raz prestala dýchať. Naši ma odviezli do nemocnice, kde si ma nechali na pozorovaní. Cez noc som im na chvíľu aj „odišla“.

V detstve som mala astmu. Áno, viem, že astma nie je vyliečiteľná, ale po sanatóriách raz prišiel čas, kedy sa akosi zabudlo, že nejakú astmu mám.

Odvtedy mám z toho dýchania nočnú moru a vždy, keď som chorá, tak sa bojím, či sa mi to nevráti.

25. narodeniny v nemocnici

Presne na svoje 25. narodeniny som sa v noci zobudila na to, že opäť neviem dýchať. Bola som (vtedy ešte) v cudzom meste a nevedela som, kde majú nemocnicu. Bola som sama. Priateľ bol cca 700 km odo mňa. Nepoznala som tam nikoho, komu by som o pol druhej ráno zavolala s tým, že sa dusím.

Pol hodinu som sa to snažila rozdýchať. Nevydalo. Nejakým zázrakom som si zavolala záchranku, aj keď chalanisko na druhej strane (znel mlado) mi sprvu vôbec nerozumel.

Keď prišli, ani som si nestihla všimnúť a v ruke som zrazu mala kanylu. Dohadovali sa na diagnóze. Vraj toto majú malé deti. (Hold, vždy musím byť dačím špeciálna. :))

Nakoniec ma odviezli do nemocnice, kde som ostala tri dni. A to sa najskôr doktorovi zdalo vhodnejšie vynadať mi, prečo som si volala záchranku, vraj, či som akútny stav…

Ponaučenie:

Ak sa ti zdá, že niečo nie je v poriadku, je lepšie ísť s tým k špecialistovi, ako to podceňovať.

Odvtedy (klop klop) som na tom až tak zle nebola. Našťastie. No má cenu stále sa len niečoho obávať? Zmením snáď sled udalostí tým, že sa budem už vopred báť, že sa mi to opäť stane? Nie.

Samozrejme, že keď so chorá a mám zápal hrtana či priedušiek, tak sa bojím. Toho pocitu sa asi nikdy úplne nezbavím. No ak budem čeliť svojim obavám a nebudem zbytočne podliehať panike, isto sa mi nepohorší, ale práve naopak. A to radím aj tebe. Nepodliehaj zbytočne panike ešte skôr, ako sa niečo vôbec stane. Je to ďalší krok k tomu, ako dosiahnuť šťastie.

Dva roky dozadu

Už je to rok, čo som písala svoje zhrnutie roka 2018. Okrem iného som v ňom spomínala aj to, ako som prišla o dvoch rodinných príslušníkov. Len nedávno som si uvedomila, ako ma to ešte stále trápi a ako mi ani neprišlo, že už to bude dva roky.

Ponaučenie:

Ako v tomto prípade dosiahnuť šťastie? Hold, niektoré veci prosto tak rýchlo neprejdú. To je v poriadku. Nikde nie je stanovené, koľko môžeš smútiť a kedy je to už „nevhodné“. Nie je však smútiť ako smútiť. Život ide ďalej a po čase sa treba opäť pohnúť. Nenechaj, aby ťa sklamania a trápenia držali vzadu a aby ťa tvoja minulosť zväzovala.

Marec 2019

Možno si zastihol tento príspevok.

Prepis statusu k nemu:

Keď sa správaš k ľuďom pekne, časom sa ti to vráti.
V poslednej dobe som nemala najlepšie obdobie. Môj tatino dostal na oslave mozgovú porážku a museli sme rýchlo zasahovať.

Našťastie dopadlo všetko viacmenej dobre, na JIS-ke strávil iba týždeň a teraz sa lieči doma a chodí po doktoroch.

V takýchto prípadoch človek veľmi rýchlo prehodnotí zmysel života. Niekoľko dní som sa nevedela sústrediť a aj teraz mi tečú slzy, keď si na to len spomeniem.

Nejdem tu rozprávať o tom, aké to malo následky. Verím, že sa dá do poriadku a všetko bude ešte lepšie ako predtým. 🙂 Skôr som sa s tebou musela podeliť o jeho slová.

Aj keď to bola otrasná skúsenosť, všimla som si, koľko ľudí za ním stojí, koľko ľudí sa na neho pýta a koľkým na ňom záleží.

Keď som mu to povedala, odpovedal jedinou vetou: “Keď sa správaš pekne, vráti sa ti to.” Pri tej vete sa mi chce plakať, no nie je to tak od smútku, ako od šťastia. Je nádherné vidieť, ako sa dobro vie prejaviť. Ako aj v ťažkých životných situáciách môžeš vidieť, koľko dobra na teba v tvojom okolí čaká.

Mnoho ľudí si hovorí, že byť dobrý sa v dnešnej dobe neoplatí. Že ak si dobrák, ľudia ťa len využívajú a nič dobré ti to neprinesie.

Ja si však myslím, že je to naopak. Aj keď sa nájdu takí, ktorí to zneužijú vo svoj prospech, čo ťa po nich. Všímaj si svoje okolie. Ako sa správa, keď zmeníš svoj postoj k lepšiemu.
Buďme k sebe milší. Viac sa na seba usmievajme. Ukážme jeden druhému, ako nám na sebe záleží. Svet toho ponúka toľko… a toľko krásneho.

A hlavne. Nezabúdajte na svojich blízkych. Dajte im najavo, že ich máte radi. Láska, to nie je slabosť. Je to obrovská výhoda, ktorá nás posúva vpred.

Čo ti tým všetkým chcem vlastne povedať.

V týchto chvíľach si vždy uvedomím, aký je ten život krehký. Či už ide o mňa, alebo o kohokoľvek iného. Celkovo teraz často počúvam len o zdravotných problémoch, o rakovine a rôznych veľmi nepríjemných veciach.

Ponaučenie:

K tomu ani neviem, čo dodať. Stále mi je hrozne, keď si na to len spomeniem. Bola som pri tom a jeho výraz tváre sa mi navždy vryl do pamäti. No hádaj, čo. PREŽIL. Prežil a aj naďalej srší optimizmom. Svojmu okoliu nedáva šancu na ľútosť, ale naopak, na radosť z toho, že je stále medzi nami. Je to prosto úžasný človek.

Ako dosiahnuť šťastie

Čakáš nejaké ponaučenie na záver? Sklamem ťa, ale to nechávam na tebe. Šťastie máš totiž už v sebe. 🙂

Jedno je však isté. Všade sa niečo deje. Nikto to nemá ľahké. A práve v tomto prípade sa treba naučiť držať si nadhľad. Pretože, ako mi už veľa ľudí povedalo (a nikdy sa mi to dobre nepočúva), niektoré veci nezmeníš.

Môžeš však zmeniť svoj prístup. A tým spravíš naozaj veľa.

Osobne ti môžem prezradiť, že nadhľad si viem vytvoriť buď až po čase, alebo u vecí, čo sa týkajú mňa. U ostatných všetko veľmi prežívam. Ale, samozrejme, sa snažím. Pretože viem, vidím a cítim, že sa tým veľa vecí vie pohnúť. A to správnym smerom.

Dúfam teda, že aj tebe sa v ťažkých situáciách podarí získať nadhľad a že tým pomôžeš nielen sebe, ale aj svojmu okoliu. Pretože s úsmevom ide všetko ľahšie. 🙂