Vedel si, že denník je na internete už od mája 2016? 🙂 Zhrnutie roka však píšem prvýkrát. Rozhodla som sa, že o tohtoročné strasti i slasti sa s tebou musím podeliť. Stalo sa toho totiž naozaj dosť. Na jeden rok mi to príde aj priveľa. Skúsim ti ale zhrnúť to najpodstatnejšie. To, čo sa mi najviac zarylo do pamäte.

Strasti roka 2018 a ako som sa s nimi vysporiadala

Život nie je len o šťastí, o láske a o nádherných veciach. Kedysi som si často lámala hlavu nad nespravodlivosťou sveta a musím sa priznať, že sa mi to stáva doteraz. Časom som ale zistila, že vďaka ranám, zlým dňom či obdobiam sa stávame silnejšími, lepšími a pripravenejšími na život ako taký. Aj preto teraz začínam tými horšími udalosťami tohto roka. Aby som ho zakončila tými dobrými

 

Hovorí sa, že všetko zlé je na niečo dobré. Ono, keď sa zrovna deje niečo zlé, ťažko si vie človek predstaviť, že to môže byť na niečo dobré. Ale časom… časom sa opäť začneš tešiť zo života. 🙂

Strata blízkych

Jedno slovo mi naháňalo hrôzu už odmalička a naháňa mi ju doteraz. Smrť. Možno už niekto na svete zistil, ako sa s ňou vysporiadať, ale ja som na to ešte stále úplne neprišla. Viem, že nikto tu nebude večne. No strata blízkeho v nás vždy zanechá hlbokú ranu.

 

Tento rok som stratila dve blízke osoby. Ešte som sa nestihla spamätať z jednej straty, keď prišla tá druhá. Musím povedať, že život mi tým dal tvrdú lekciu. 

 

Pri prvej strate som rozmýšľala nad tým, aké je smutné, keď niekto odíde bez rozlúčenia. Ten pocit nevypovedaných slov. Akoby si niečo nestihol a už nemal čas to napraviť. Hovorila som si, že by bolo lepšie, keby sa človek mohol rozlúčiť. Keby na to bol čas.

 

Moje želanie sa splnilo, pretože len o dva tri mesiace neskôr som mala možnosť sa rozlúčiť. Vedela som, že keď prídem, bude to posledný raz. A vieš čo? Bála som sa. Odrazu tu bol úplne iný pocit. Vedela som, že sa lúčim. Vidieť svojho blízkeho a nespoznať ho, držať ho za ruku a nevedieť, či ťa počuje, to neskutočne bolelo. Cítila som však, že o mne vie. A zjavne na nás čakala, pretože pár hodín po našom odchode odišla.

 

S niektorými mi nebolo dopriate sa rozlúčiť, no s inými áno. A som za to vďačná, aj keď to bolelo. Čo som si z toho vzala? 

Správajme sa tak, aby nám nemuselo byť ľúto, že sme niečo nestihli.

Slasti roka 2018 a ako som to dokázala

Presne 1.1.2018 som začala podnikať. Založila som si živnosť a plná odhodlania som postupne zisťovala, akým smerom sa chcem v živote uberať (čo zisťujem doteraz). Čo ma pritom čakalo a neminulo?

Práca z domu

V mojom poslednom článku som písala o tom, prečo som sa rozhodla podať vo svojej práci výpoveď a ostať pracovať iba na živnosť. Nájdeš tam aj to, aké pozitíva a negatíva mala živnosť popri práci na plný úväzok a čo mi to všetko vlastne dalo. 🙂

 

Od novembra som teda ostala pracovať z domu. Po tých dlhých mesiacoch, čo netuším, ako som stíhala dve práce a ešte sa ako tak starať o domácnosť, som si konečne našla čas aj na seba a začala sa pripravovať na úplne nové výzvy.

 

Teraz je všetko najmä o tom, ako si rozvrhnem čas. Keď si toho na seba dám príliš, bude to len moja vina. Keď toho budem mať málo, môžem nadávať len sebe. 🙂 Myslím si, že mnoho ľudí zistí až pri živnosti, aké to je, mať sám za seba zodpovednosť.

 

Poviem ti, vôbec to nie je prechádzka krásnou rozkvitnutou záhradou. No aj tak si myslím, že to stojí za to.

Svoj život máš vo svojich rukách stále, no v niektorých chvíľach si to prosto uvedomuješ viac ako inokedy.

Leto v zime

V decembri sa mi naskytla príležitosť, ako si oddýchnuť. Ísť v zime k moru, to by mi veru začiatkom roka nenapadlo. No nakoniec sa tak stalo. Bola som na týždeň v Egypte aj s rodinou a ešte predtým som stihla Prahu s priateľmi.

 

Musím priznať, že presne to som potrebovala. Po toľkých mesiacoch driny, keď som prišla z labáku domov, sadla za počítač a do noci písala, som to už naozaj potrebovala. Moje telo už prosilo o pomoc, len som ho dlho nepočúvala. Myseľ bola zranená a potrebovala urýchlene relax. A tak som si oddýchla a načerpala sily na ďalšie obdobie. 🙂 (A ešte som stihla nejakú prácičku aj v Egypte :D)

Čo mi dal rok 2018

Keby som mala v krátkosti zhrnúť, čo som sa v roku 2018 naučila, bolo by to asi najskôr o pokore a vďačnosti. O pokore pred tým, čo nás čaká a neminie a o vďačnosti za to, čo máme. Nie som dokonalá a dokonalou ani nikdy nebudem, no neustále sa snažím byť lepšou. Je mnoho vecí, ktoré už beriem inak ako kedysi. Na ktoré sa pozerám z iného uhla pohľadu. A ver mi, že je to takto oveľa lepšie.

 

Čo sa mi v roku 2018 podarilo:

  • úspešne si založiť živnosť
  • nájsť si nových priateľov
  • získať v určitých situáciách nadhľad
  • nadviazať veľa úspešných spoluprác
  • konečne sa začať viac hýbať
  • prekonať svoj strach
  • ísť vlastným smerom
  • utužiť vzťahy s rodinou a priateľmi

 

Predsavzatia na rok 2019:

  • lepšie si rozvrhnúť svoj čas
  • zlepšovať sa v tom, čo robím
  • viac sa hýbať
  • naučiť sa cudzí jazyk
  • rozbehnúť svoje dlho plánované projekty (snáď už čoskoro)
  • napísať knihu
  • viac písať na svoje blogy
  • robiť ľuďom naokolo radosť

 

Rok 2018 bol podobný ako každý rok. Bol plný pádov, ktoré ma naučili zase vstať, plný rán, ale aj ľudí, ktorých stojí za to poznať, smútku, ale aj radosti a nádherných chvíľ. Preto dúfam, že máš za sebou krásny rok. Teraz ťa totiž čaká ešte krajší. 🙂

 

A nezabúdaj, že jediné, čo ťa limituje, je to, v čo sám veríš

 

Less

 

 

 

Mgr. Lesana Vaneková

Zakladateľka projektu Denník pozitívneho myslenia

Snažím sa žiť, nie len prežívať. Často som potrhlá a infantilná. Všímam si veci, ktoré si mnohí nevšímajú a teším sa z maličkostí.

Viem, že sú chvíle, kedy nejde všetko podľa našich predstáv. Vtedy sa treba nakopnúť. Sú to chvíle, kedy treba začať hľadať svoj zmysel. 

Ja nachádzam zmysel v tom, byť šťastná a plná lásky. A tú radosť a lásku sa aj touto formou snažím posielať ďalej. 🙂