Máme tu prvú adventnú nedeľu. Minulý rok som takto písala o prvej adventnej samote, ale dnes to bude trošku o inom.

 

Posledné dni som upadla do akéhosi tranzu, z ktorého sa neviem vyhrabať inou formou ako slzami. Rozplače ma vianočná reklama. Rozplače ma, keď ma chce niekto objať. Mám pocit, že ma rozplače všetko. Každý záujem. Každý pocit šťastia. A nie, tehotná nie som. Asi mam už hormóny v kýbli.

 

Viete, ktorí ľudia sú podla mňa najpozitívnejší? Nie najšťastnejší, ale najpozitívnejší.

 

Tí, ktorí toho od života dostali najmenej. Tí, v ktorých koži by ste byť nechceli. Tí, ktorých hodnoty sú asi najsprávnejšie. Tí, ktorí sa tešia na každý jeden krok, na každé jedno nadýchnutie. Ktorým stačí, že je tu pre nich niekto, na koho sa môžu spoľahnúť. Niekto, kto je tu pre nich.

 

Ako sa vraví v reklame. “Ja nepijem, ja vychutnávam, ja nepijem, ja objavujem.”

 

Objavujme seba aj ostatných. Nežime s klapkami na očiach. Tento svet naozaj nie je len o tom, kto sa stane úspešnejším, či kto finančne zaobstará viac pokolení…

 

Vždy som bola za to, že láska je to, kvôli čomu sme tu. Teda minimálne ja.

 

Toto vianočné obdobie mám rada práve kvôli tomu, že všade cítiť lásku. Všetci rozmýšľajú, ako potešiť svojich blízkych a rodinu. A toto sa mi tak veľmi páči.

 

Práve preto som taká precitlivelá. Kiežby sme sa tak o druhých starali aj mimo vianočného zhonu. Myslieť na druhých je predsa tak krásne.

 

Veď sám si daj otázku. Čo ťa poteší viac, resp. na dlhšiu dobu? Keď obdaruješ seba alebo niekoho iného? 🙂

Krásnu prvú adventnú nedeľu. A veľa lásky.

 

Tvoja L.

 

P.S.: Za obrázok ďakujem vianočnej predajničke. 🙂

Zanechaj mi odkaz :)

Daj mi vedieť svoj názor ako prvý :)

avatar
  Subscribe  
Upozorni