Tento článok bude akýmsi vstupom za oponu môjho ďalšieho projektu, vanekova.sk. Čo stálo za zrodom tohto projektu? Čím som si pri jeho tvorbe prešla? Prečo som sa rozhodla práve pre prácu z domu? Nielen to sa dozvieš v nasledujúcich riadkoch.

Menšie intro, aby to dávalo zmysel

Kto ma pozná, vie, že som odmalička veľmi rada čítala a ešte radšej písala. O tom, že by som sa písaním raz mohla živiť, som ale ani nesnívala. Resp. takto som si to nepredstavovala.

 

Čo je ale zaujímavé, už ako dieťa ma bavili hry so skúmavkami, striekačkami a rôznymi nádobkami. Predstavovala som si, že raz budem doktorkou alebo spisovateľkou. Ako strednú školu som si vybrala veterinu a vydala sa tak smerom k zdravotníctvu.

 

Po strednej škole som sa rozhodla v tom odbore nepokračovať. Skúsila som STU a ich chemicko-potravinársku fakultu. Tam som vydržala dva roky a neskôr som sa presunula zase k zdravotníctvu. To už ale externe popri práci medicínskeho laboranta.

Písania som sa nikdy úplne nevzdala

Keď si to spätne prehrám v hlave, dáva mi to zmysel. Asi to naozaj malo nejakú postupnosť. Od 12-tich som písala básne a už si presne nepamätám, ale pár rokov na to som si vytvorila svoj prvý blog.

 

Postupne som prešla viacerými, z ktorých jeden ostal aktívny doteraz. 🙂 Po strednej škole som si dokonca kúpila prvú doménu, pespsy.sk, pričom som sa snažila vytvoriť akýsi podrobný atlas psov. Bolo by tam všetko, plemená s podrobným opisom, kvízy a pomôcky, vďaka ktorým by si ľudia vedeli nájsť plemená vhodné práve pre nich.

 

Ten projekt ale neskôr krachol, pretože som nemala dostatok finančných prostriedkov na jeho udržanie a takisto tam bol problém s obrázkami. Pár rokov som teda zasa oželela cestu písania a naplno sa venovala zdravotníctvu.

Ako vznikol projekt vanekova.sk

O pár rokov neskôr som si zaumienila, že opäť začnem písať. Znova som si kúpila doménu pespsy.sk, ale nakoniec som si povedala, že som už príliš dlho z toho fachu a že sa na to neodvážim.

 

Nutkanie písať mi ale nedalo spávať (samozrejme preháňam, ale mala som to prosto stále v hlave), a tak som sa rozhodla, že skúsim niečo iné. Vytvorila som tento denník pozitívneho myslenia, cez ktorý sa snažím ľudí povzbudiť a priniesť im raz za čas niečo zaujímavé a najmä pozitívne. 🙂

Moment, kedy prišla tá správna myšlienka

 

Tým, ako som si denník tvorila, narazila som na Rolandov blog o blogovaní. Svojimi tipmi a návodmi mi pomohol opäť sa zorientovať vo svete internetu, a tak som mu samozrejme napísala email s poďakovaním. 🙂

 

Občas sme si písali a raz, keď mu vyšiel nový článok, som mu opäť napísala, no tentoraz s tým, že som vypísala niekoľko chýb, ktoré som v jeho novom článku našla. Čakala som, ako zareaguje. Trocha som sa bála, či sa neurazí, ale jeho reakcia ma veľmi milo prekvapila. Bol nadšený a navrhol mi, či by som mu nerobila korektúry jeho článkov.

 

Toto bol ten bod, kedy som si uvedomila, že niečo také by som chcela robiť.

Na rade boli rozhodnutia

Časom som zistila, že korektúry by mohli byť niečo, čím by som sa mohla raz živiť. Vďaka Rolandovi som začala písať články a naučila som sa plávať aj vo vodách linkbuildingu a online marketingu.

 

Potom prišli na rad rozhodnutia. Ak to chcem robiť naplno a nielen cez jaspravim, ako to urobiť? Zamestnať sa v nejakej agentúre? Urobiť si živnosť? Práce laboranta som sa nechcela vzdať. Nevedela som si to predstaviť.

 

Koncom roka 2017 som sa teda rozhodla založiť si živnosť a vytvorila som stránku vanekova.sk. Dátum začiatku živnosti som dala na krásny 1.január 2018. S množstvom myšlienok, nápadov a veľkou dávkou zvedavosti som sa do toho vrhla a čakala, čo mi toto rozhodnutie ponúkne.

Aké to bolo, mať popri TPP živnosť

V skratke to bolo mnoho nových informácií a veľa veľa otázok. Zistila som, že 24 hodín je na deň akosi málo. Čas sa pre mňa stal novou neznámou. No kupodivu to nemyslím v zlom. To vôbec. Práve naopak. 🙂

Výhody

Aké mala živnosť popri trvalom pracovnom pomere výhody? Konečne som si vedela ušetriť. Nebudem ti klamať, v zdravotníctve sa nezarába veľa. Na dnešnej dobe je smutné, že v mnohých zamestnaniach si človek zarobí ledva sám na seba, nieto, aby ešte uživil rodinu.

 

Okrem peniažkov navyše sa mi rozšírili obzory. Naučila som sa mnohým novým veciam a začalo ma to veľmi baviť. To neustále vzdelávanie, aby som napísala čo najlepší článok. Stále sa učím, ako rozoznať dobré zdroje od tých zavádzajúcich, ako vytvoriť pútavé nadpisy či vylepšiť si svoje znalosti v online marketingu.

 

Naučila som sa, že človek by mal byť zvedavý a zaujímať sa. Na svete je toho toľko a na internete tuším ešte viac, čo objavovať. 🙂 A ten čas, ktorý som už spomenula. On vlastne vôbec nie je nepriateľ. Len si s ním treba potykať a skúsiť s ním byť zadobre.

Nevýhody

Áno, malo to aj svoje nevýhody. To, že som ráno skoro vstávala, 8,5 hodín robila v labáku, niekedy aj 12, a potom som prišla domov, kde ma čakal notebook s novými zadaniami, si vzalo svoju daň.

 

Aj keď som sa postupom času naučila organizácii, nebolo už toľko času na rodinu a priateľov. Niekedy som aj po 12 hodinovej šichte prišla domov a ešte dve tri (alebo aj štyri) hodiny písala.

Kedy nastal zlom

Už keď som si zakladala živnosť, vedela som, že približne do roka sa budem musieť rozhodnúť, čomu sa chcem venovať. Samozrejme, byť zamestnancom má svoje výhody. Môžeš si napríklad ponadávať na nízky plat alebo na málo záujmu zo strany nadriadených. 🙂

Všetku zodpovednosť má zamestnávateľ a ty prosto vieš, kedy ideš do práce, čo ťa čaká a nemusíš nič riešiť. Teoreticky. Naopak, pri živnosti máš zrazu množstvo povinností, o ktorých si doteraz nevedel.

Čo ma ale zaujalo, je tá sloboda. Si pánom svojho času. Je na tebe, ako si zariadiš svoj deň, týždeň, mesiac či rok. Máš zodpovednosť sám za seba.

V tomto prípade vyhrala túžba po objavovaní nového. Túžba písať viac, byť kreatívnejšia, mať čas na koníčky, rodinu a priateľov. Chcem mať pocit, že som strojcom svojho šťastia.

Rozhodla som sa teda pre tvorbu textov a práce z domu.

Za čím sa mi bude cnieť

Keď sa ma okolie pýtalo, čo mi bude na práci v labáku chýbať, povedala som, že tá pestrosť. Kto nerobil na mikrobiológií, nevie. Nedá sa to ani opísať. Každá baktéria vyzerá inak. Vedela by som o tom rozprávať celé hodiny, no málokoho by to bavilo. 🙂

Čo mi ale bude chýbať zo všetkého najviac?

Pocit. Ten pocit, že som bola súčasťou uzdravenia ľudí. Že som mohla dať ruku k dielu, vďaka ktorému sa napríklad ľudia z intenzívnej starostlivosti mohli vrátiť domov k svojim rodinám. Cítila som sa ako súčasť niečoho zmysluplného.

 

Človek si myslí, že všetko je vďaka lekárom, ale je za tým niekoľko ďalších ľudí. Nepodceňujte sestričky, sanitárov ani laborantov. Som rada, že som toho mohla byť súčasťou. Že som mohla vidieť za oponu stien v nemocniciach.

 

Nie je to ľahká práca. Aj lekári, sestričky, sanitári či laboranti sú len ľudia. Mnoho ľudí by na to, s čím sa denne stretávajú, nemali žalúdok. Viem, niekedy sú dosť nepríjemní, ale to ani my ako pacienti nie sme vždy úžasní. 🙂

Vďaka podpore sa môžem posúvať ďalej

Keď som nedávno na rozlúčke s kolegami povedala, čo mi bude na práci v labáku najviac chýbať, zaujala ma kamošova reakcia. Bohužiaľ ho nedokážem presne citovať, moja pamäť je totiž dosť deravá, ale pokúsim sa zhrnúť to podstatné.

 

Povedal, že teraz prišlo na rad zveľaďovanie slovenského jazyka. Na internete je veľa informácií a ja mám možnosť skrz kvalitné články ukázať ľuďom krásu slovenčiny.  “Čo by za to dal Štúr.” povedal.

 

Svojím spôsobom mal pravdu. Cítila som sa potom oveľa lepšie. Takto som sa na to nikdy nepozrela. Áno, vždy mi išlo o to povzbudiť ľudí, aby sa slovenčiny nebáli a aby ju videli podobne ako ja. Ale tými slovami ma dostal. Dodal mi odvahy nebáť sa toho, čo príde. Toto sú chvíle, pri ktorých viem, že to, čo robím, je správne. Ďakujem.

 

Na záver dodám len jedno. Nikdy nevieš, kedy ti tvoja budúcnosť zaklope na dvere. Neboj sa zmeny a otvor jej. 🙂

 

Less

Mgr. Lesana Vaneková

Zakladateľka projektu Denník pozitívneho myslenia

Snažím sa žiť, nie len prežívať. Často som potrhlá a infantilná. Všímam si veci, ktoré si mnohí nevšímajú a teším sa z maličkostí.

Viem, že sú chvíle, kedy nejde všetko podľa našich predstáv. Vtedy sa treba nakopnúť. Sú to chvíle, kedy treba začať hľadať svoj zmysel. 

Ja nachádzam zmysel v tom, byť šťastná a plná lásky. A tú radosť a lásku sa aj touto formou snažím posielať ďalej. 🙂