Keď sa povie Miláno, každý si predstaví niečo iné. Ja som si Miláno spájala s futbalom. Priateľ je obrovským fanúšikom futbalu a zo zahraničných klubov sa mu páči práve AC Miláno. Preto, keď mal narodeniny, potešila som ho lístkami na futbalový zápas. A aby sa nepovedalo, kúpila som hneď aj letenky.

Náš futbalový výlet sa konal v polovici mája. Odlet z Bratislavy sme mali v piatok 13-ho, veď prečo nie. Myslela som si, že lietadlo bude prázdnejšie, ale poverčivých ľudí zjavne ubúda. 🙂
Lety ma trocha desia. Pár ich už mám síce za sebou, ale rešpektu mi veru neubudlo. Najlepšia hláška počas letu bola: “Ja tomu nerozumiem… Naozaj… Keď sa spustíme dole z lietadla, máme začať tancovať?” Myslela som, že si cvrknem, keď mi došlo, o čom priateľ hovorí. Aby si to lepšie pochopil, prikladám foto.

let

Prileteli sme do mestečka Bergamo, odkiaľ nás bral autobus smer centrum Milána. Všetko šlo hladko, dokým sme neprišli na stanicu metra. Kým sme došli na to, aké lístky si máme kúpiť, to bol boj. Moja povaha sa nezaprela a samozrejme som chvíľu panikárila. Čo sa mi na metre páčilo, bolo farebné odlíšenie trás. A zaujímavé, ale chýbala M4ka. Boli tam trasy M1,M2,M3 a M5. Čo majú proti 4ke?

Všade bolo plno turistov, cítila som sa tam úžasne. Taliani s tým ich flegmatickým štýlom života ma fascinovali. To sú úplne iné nátury ako na aké som zvyknutá. Všade idú slimačou chôdzou, stále majú čas. Dokonca aj pokladníčka sa s každým, ale naozaj každým svojim zákazníkom porozpráva a kým ti nablokuje pár vecí, stihne ti povedať pomaly celý svoj životný príbeh. Ale nikomu to neprekáža. Podľa mňa tam majú isto menej infarktov… 🙂

Cez booking sme si rezervovali B&B apartmán a poviem ti, bolo tam veľmi útulne. Bývali sme priamo v centre, naozaj kúsok od všetkého, no nehorázna zima tam bola. Sú to tie staré budovy, do ktorých vojdete dverami ako pre umpalumpov (z filmu Charlie a továreň na čokoládu). 🙂

Kúsok od apartmánu sme si našli príjemnú menšiu reštauráciu s rodinnou talianskou atmosférou a výborným jedlom. Jedla som tam hlava nehlava, resp. syr nesyr (mám intoleranciu na laktózu).  Ceny jedál sú veru dosť vysoké, ale jedlo kvalitné a veľmi chutné.

V jedno slnečné poobedie sme sa prechádzali po centre a zbehli sme bočnými uličkami až ku krásnemu milánskemu parku. Mali tam akurát nejakú akciu pre bežcov s domácimi maznákmi, takže všade bolo veľa krásnych pobehujúcich chlpáčov. Kam som sa len pozrela, buď som videla psa, bežca, korčuliara alebo cyklistu. Do toho to teplé počasie a komplimenty na moju osobu typu “bella bella”, no neusmejte sa. 🙂

Samozrejme by bol hriech nespomenúť obchody! Veď kvôli tomu tam chodí nehorázne množstvo ľudí. Akože, štvorposchodová dámska ZARA, vedľa nej zvlášť trojposchodová pánska ZARA a štvorposchodové H&M. Ako sa hovorí: ” No nekúp to! ” Nedalo sa odísť s prázdnou, to isto chápeš. 🙂

Obchod, ktorý ma najviac dostal? Jednoznačne DISNEY! Keď som to zbadala, to bol koniec. Infantilnosť moja vlastnosť, hneď som tam nabehla a nevedela sa vynadívať. To bolo len samé “Och” “Ách” a “Tu chcem robiť!”. Nemohla som si pomôcť. Keby tam mali aj väčšie veľkosti tých oblečkov, neručila by som za seba. 🙂 Veľmi odporúčam!

P_20160513_182725_1

Aby som nezabudla, všade nám núkali selfie tyčky a nejaké pletené náramky. Pomaly sa prechádzam so zmrzlinou v ruke a vtom mi nejaký černoško pchá náramok pomaly až do tej zmrzliny. Po čase to veru začne dosť liezť na nervy. Vykompenzovalo sa to napríklad pouličnými Transformermi. 🙂 Boli to dvaja chalani. Jeden si (viacmenej) pohodlne sedel na takom rebríčku a spravil zo seba stojaceho Transformera, ten druhý bol ale ešte premakanejší. Na rukách mal kolesá a keď sa dal na štyri, vytvoril zo seba autíčko. Pridávam menšiu ukážku. 🙂

transpormeri

Začala som futbalom, skončím futbalom. AC Miláno vs. AS Rím. Štadión San Siro bol obrovský, zdiaľky to vyzeralo úžasne. Ľudia boli všade príjemní, žiadne bitky, osočovanie ani zazeranie nebolo. Viacero párov tam dokonca bolo takých, že chalanisko mal na sebe tričko AS Rím a baba mala šál AC Miláno. Perfektná atmosféra, naozaj. Ak si odmyslím tie diery v zemi, ktoré nazývali toaletami, tak to bol krásny zážitok.

Toto krásne talianske mesto veľmi odporúčam. Určite sa tam ešte chcem vrátiť. 🙂

L.

Mgr. Lesana Vaneková

Zakladateľka projektu Denník pozitívneho myslenia

Snažím sa žiť, nie len prežívať. Často som potrhlá a infantilná. Všímam si veci, ktoré si mnohí nevšímajú a teším sa z maličkostí.

Viem, že sú chvíle, kedy nejde všetko podľa našich predstáv. Vtedy sa treba nakopnúť. Sú to chvíle, kedy treba začať hľadať svoj zmysel. 

Ja nachádzam zmysel v tom, byť šťastná a plná lásky. A tú radosť a lásku sa aj touto formou snažím posielať ďalej. 🙂