Dlho som sa neozvala, ja viem.
Nebudem sa vyhovárať, že toho bolo veľa. Aj keď bolo.
Boli časy, keď som aj začala písať nejaký článok, ale potom som ho aj tak nepublikovala.
Dôvod?
Prišiel mi “nie dosť dobrý”.
Nemyslím tým nie dosť pútavý na to, aby mal veľa “páči sa mi”. Skôr som si nebola istá, či je dosť pozitívny. Či ti dá presne tú pridanú hodnotu, o ktorú sa snažím.
Vieš, ako to myslím?
Niekedy sa s tebou chcem podeliť o svoje neúspechy a zlé dni, no zároveň chcem docieliť, aby z toho sršalo ponaučenie. Aby si po prečítaní mojich riadkov nezostal pochmúrny, ale naopak, veselý, plný elánu do života a inšpirovaný.
Bohužiaľ, nie som guru a aj na mňa prídu chvíle, keď si sama neviem pomôcť. A to sa potom ťažko píše. Tebe chcem dať zo seba vždy to najlepšie.
Kde ale týmto prístupom robím chybu?
Ty už to určite vieš. 🙂
Každý má obdobie, kedy potrebuje toho druhého. Tak, ako sa snažím (a dúfam sa mi to aj darí) pomáhať ti, tak aj ja niekedy potrebujem pomoc.
To ale neznamená, že prestanem písať, pretože zo mňa práve nelietajú iskričky nádeje.
Ďalším dôvodom, pre ktorý som sa dlhšie neozvala je, že som nezvládla time manažment.
Okrem tohto projektu mám ešte jeden. Popritom mám svoju prácu, rodinu a kamarátov. Niekedy mám pocit, že deň má príliš málo hodín. 🙂
Kedysi som obdivovala (a doteraz obdivujem) ľudí, ktorí toho vedia tooooľko stihnúť. Nechápem, či im čas plynie pomalšie ako ostatným, alebo ako to vlastne stíhajú. Tou lepšou správou v tomto prípade je, že už aj mne sa stalo niečo podobné.
Ľudia mi hovorili, že na mne obdivujú, koľko toho zvládam.
A vieš čo? Cítila som sa veľmi dobre, keď mi to hovorili. Mala som dobrý pocit z toho, že sa niekam posúvam. Zistila som, že to vlastne nie je až také ťažké či dokonca nereálne.
A to ma robí šťastnou.
Preto píšem tento článok.
Pretože som našla čas a inšpiráciu.
Pretože verím, že tento článok má pre teba pridanú hodnotu.
Pretože uvidíš, že naozja každý má “svoje dni” a zažíva aj ťažšie obdobia.
Pretože takto vieš, že ak sa aj práve necítiš najlepšie, máš nádej a vieru, že to bude lepšie. A nielen to. Ono to bude lepšie.
A, samozrejme, pretože mi záleží na tom, aby som ti na tvári vyčarovala úsmev. 🙂
Takže týmto ti dávam svoje slovo, že sa budem snažiť ozývať častejšie a vnášať do tvojho života viac pozitívneho, milého, krásneho. Prosto takého, pričom budeš cítiť, že život je naozaj nádherný.
Nateraz sa lúčim, ale opäť sa ozvem.
Tvoja L.
Mgr. Lesana Vaneková
Zakladateľka projektu Denník pozitívneho myslenia
Snažím sa žiť, nie len prežívať. Často som potrhlá a infantilná. Všímam si veci, ktoré si mnohí nevšímajú a teším sa z maličkostí.
Viem, že sú chvíle, kedy nejde všetko podľa našich predstáv. Vtedy sa treba nakopnúť. Sú to chvíle, kedy treba začať hľadať svoj zmysel.
Ja nachádzam zmysel v tom, byť šťastná a plná lásky. A tú radosť a lásku sa aj touto formou snažím posielať ďalej. 🙂