Nasledujúci článok možno niektoré ženy nahnevá, iné inšpiruje. Rozhodla som sa ho napísať, pretože si veľmi dobre uvedomujem, že nielen ženy to majú na tomto svete ťažké. Hoci nechcem ženy kritizovať, viem, že muži to s nami taktiež nemajú jednoduché. Ja osobne som vďačná za všetkých chlapov sveta!

Doba, v ktorej vládnu ženy

Keď už sme pri tých úžasných mužoch, zdá sa mi, že táto doba patrí hlavne ženám. Vzostup feminizmu, #metoo hnutia, oslava ženskej sexuality, sloboda a právo rozhodovať o vlastnom tele, to všetko je skvelým spôsobom, ako vychovať silné a sebavedomé dievčatá. Ale odtiaľ potiaľ. Nebudem sa púšťať do analýzy všetkého, čo je na dnešnom feminizme ohavné a zlé, ale niečo mám predsa len potrebu spomenúť. Zabúdame sa pozrieť na to, čo my ženy spôsobujeme mužom.

Lesk a bieda feminizmu

#Metoo hnutie a feminizmus súčasnosti degraduje chlapov na netvorov. Hádže ich do jedného vreca ako sexu-chtivých a nenásytných zlosynov, ktorí majú v hlave len to jedno. Naopak, nežné pohlavie (feministky by ma za toto označenie zrejme zlynčovali) sa stavia do pozície obete a obviňuje za to svojich náprotivkov. Tých, ktorí majú tvoriť druhú polovicu našej duše. Podľa dávnej teórie boli muž a žena jedno telo a jedna duša; až boh Zeus ich kvôli žiarlivosti rozdelil na dve polovice, ktoré strávia celý život hľadaním sa.

Sme celok, ktorý bojuje proti sebe

Čo sa z týchto dvoch polovíc, tvoriacich celok, stalo? Bojujú proti sebe, sú nepriateľmi, povyšujú sa jeden nad druhého. Táto doba praje ženám, oslavuje ich a dáva im moc obviňovať mužov aj za to, za čo si môžu samé. Ženské pohlavie sa zameriava na seba, chlapov lynčuje, avšak zabúda, že obe pohlavia sú súčasťou jedného celku. Ak bojujeme proti jednej časti, trpí automaticky aj tá druhá.

Dostali sme sa až sem, do doby feminizmu, ktorá je viac symbolom nenávisti k mužom než podpory rovnoprávnosti. Čoraz viac žien sa ozýva, dožaduje sa práv a pozerá sa na mužov zvrchu. Zabúda sa však pozrieť kritickým okom aj na seba.

Nielen ženy sú pohlavie, na ktorých je páchané zlo. Nielen dievčatá majú rany; majú ich aj muži, ktorým je ubližované rovnako ako nám.

City ako privilégium žien

V pozícií matky žiadame od synov lásku a náklonnosť, ktoré nám chýbajú v partnerskom vzťahu. Nahrádzame si ju vynútenými objatiami, dôkazmi lásky, čím svojich synov v skutočnosti emocionálne vydierame. Nútime ich, aby zaplnili našu túžbu po láske a objatí, ktorej sa nám v partnerstve nedostáva.

Učíme ich, že pravý muž neplače, čím bagatelizujeme ich city. Donútime ich neprejavovať citlivú stránku, a tým skrývať podstatnú časť ich duše.

Hádaj, na čo myslím a splň mi to!

Ako partnerky a manželky sme vinné za všetko nejednoznačné chovanie, ktorým mužov trápime. Najprv ich zvádzame, často následne cúvneme, ale viníme chlapov, že sú príliš nadržaní a chcú jedine sex.

Neučíme ich nič o ženskej sexualite, ale chceme, aby podávali v posteli skvelý výkon a viníme ich, ak tomu tak nie je. Nepovieme im priamo a otvorene, po čom túžime a čo potrebujeme, čím ich ponechávame zmätených. Pritom očakávame, že to uhádnu a dajú nám to

Vinu za naše nedostatky dávame mužom

Namiesto toho, aby sme sa my ženy naučili byť autentické a skutočné, predstierame orgazmus a uspokojenie, a potom viníme mužov za vlastnú sexuálnu frustráciu. Trestáme ich tým, že sex odmietame, vedieme tichú domácnosť, sme náladové… a necháme ich dumať nad tým, čo sa nám deje v hlave. Chceme ich ovládnuť cez manipuláciu – naučili sme sa hrať hry, a aby sme dostali, čo chceme, doprajeme mužskému egu, čo chce ono (zinscenujeme sexuálne divadlo bez toho, aby sme boli reálne uspokojené).

Týmto všetkým sa snažíme vládnuť nad mužmi, zosmiešňovať ich a urobiť z maskulinity niečo, čo nie je hodné rešpektu. Toto všetko absolvujeme namiesto toho, aby sme boli k sebe aj k nim úprimné a otvorene vyjadrili, čo chceme. Než by sme boli celok, ktorý ide životom spoločne, tvárime sa ako individuality a odvekí nepriatelia.

Ďakujeme za to, že ste

Ako som už spomenula, tento článok možno niektoré pobúri, iné inšpiruje. Ja osobne som však cítila potrebu ženám pripomenúť, aby sme sa nezameriavali len na seba, zatiaľ čo ignorujeme všetky tie prekrásne veci, ktoré pre nás milovaní muži robia. 

Ich láskavosť, starostlivosť, silu, vyrovnanosť a istotu, keď to najviac potrebujeme. Ich neskonalú trpezlivosť a kľud cez naše obdobia emocionálnych výbuchov. My ženy automaticky očakávame, že nám budú muži oporou, ale akosi zabúdame byť oporou aj my im. Zabúdame na to, že aj muži majú city, majú právo byť zronení, plakať a mať slabú chvíľu, v ktorej budeme my tie vyrovnanejšie a silnejšie – pre nich a kvôli nim. Tvoríme celok, v ktorom nemôže fungovať jedna časť bez druhej.

Muži, ste skvelí. Ďakujeme, že existujete.

Autor príspevku: Mgr. Mária Hanúsková

Som vyštudovaná psychologička a živím sa tým. Uverejňujem články na weby a do slovenských a českých časopisov, ktoré sa zaoberajú rodičovstvom, deťmi a medziľudskými vzťahmi. Vybrala som si slobodné zamestnanie a zarábam si sama na seba.  Daň za slobodu je síce vysoká, ale stojí to za to. Aj keď často padám únavou, som tak najšťastnejšia.