Posledné týždne prežívame ako ľudstvo náročné časy. V pandemickej dobe sa ukazuje ľudskosť, ale aj ignorancia a nesúdržnosť. Správy sledujem neustále, valia sa na mňa najmä negatíva, ale častokrát aj hrdinstvo a krásne skutky ľudí. Budem úprimná, mám dosť zlých správ, a preto ti prinášam tento článok. Článok o pozitívach karantény.

Všetci sa bojíme rovnako

Nechcem zľahčovať situáciu, uvedomujem si, aká je vážna. Bývam mimo Slovenska a každý deň žijem v strachu, aby bola moja rodina v poriadku, tam ďaleko na západe našej krásnej krajiny. 

S priateľom máme v rodine osoby, ktoré trpia cukrovkou, majú choré srdce i vysoký tlak – takže skutočne sa je čoho obávať. A to chodia každý deň do práce. Ale snažím sa nepredstavovať si katastrofické scenáre. Verím, že sú zodpovední a prídu do styku s väčšinou rovnako zodpovedných ľudí.

Pandémia nás učí opäť si vážiť veci, ktoré sme pokladali za samozrejmé

O čom však chcem rozprávať je karanténa a izolácia, ktorá ma paradoxne ešte viac emocionálne spojila s najbližšími. Chcem dnes písať o pozitívnej stránke, na ktorú som sa zamerala v dobe katastrofických správ, valiacich sa  na mňa deň čo deň.

Udržujem kontakt viac než kedykoľvek predtým

„Ste v poriadku? Ako sa cítite?“ pýtam sa pomaly každé dva-tri dni najbližších, a oni mňa. Pretože sme všetci dospelí, žijeme vlastným životom a bývame kilometre a kilometre od seba (ja v inom štáte), nevídame sa často. A popravde, pred pandémiou sme si telefonovali sporadicky. 

Teraz využívame videochaty a vidíme sa aspoň virtuálne. Kontrolujeme sa, staráme sa o seba. Ja viem, že by to malo byť normálne, ale väčšinou na otázku Ako sa máš odpovieš Dobre bez toho, aby si cítil skutočný záujem alebo strach o druhého. Je to len veta, ktorú vyslovujeme automaticky. Ale teraz? Teraz sa skutočne zaujímame. Reálne sa bojíme a naozaj sme pocítili, že rodina nie je automatická vec, ktorú nám niekto venoval – ale dar, o ktorý môžeme kedykoľvek prísť.

Vážim si vzduchu viac než predtým 

Nosila som rúško ešte predtým, než ju vláda nariadila ako povinnú. Teplé dni sedím poslušne v karanténe, alebo vyjdem s priateľom do prírody, na priestranstvo, kde sa nepohybuje skoro nikto. 

Ale keď musím ísť do obchodu alebo lekárne, vnímam, aké je problematické cez rúško dýchať, rozprávať, nebodaj vyjsť kopec. Všetko na svete berieme, akoby nám patrilo – voda, vzduch, lesy, zvieratá, dokonca deti… Akoby sme mali na to nárok; vziať si to, zničiť to a neprevziať zodpovednosť za následky nášho chovania.

Keď chodím s rúškom po vonku, tak veľmi túžim pocítiť vzduch na tvári a nadýchnuť sa. A premýšľam, ako sa všetko môže zo dňa na deň zmeniť. Vzduch, nad ktorým sme ani nepremýšľali je teraz v spoločnosti ľudí nebezpečný. Je správny čas začať si vážiť úplne maličkosti ako vzduch? Ja myslím, že rozhodne áno. A nielen vzduch.

Som vďačná za svoj život

Pracujem z domu. A uvedomujem si, aké mám šťastie. Obdivujem a klaniam sa pred všetkými, ktorí chodia do práce aj v pandemických časoch. Cítim ľútosť za všetkých, ktorí prišli o prácu, o úspory alebo o biznis. Súcitím s nimi a cítim neskutočnú vďačnosť, že ja aj môj muž máme možnosť pracovať z domu a zarábať rovnaký obnos ako doteraz. 

Niekto by si myslel, že zostať doma s partnerom zavretí po tak dlhú dobu bude katastrofa. My sa zabávame a v skutočnosti sa nič extra nezmenilo, pretože spoločne trávime čas často a radi. 

Partner má o trochu viac voľného času než ja, varí a upratuje. A počas dňa za mnou pravidelne chodí a podáva mi vitamíny – stará sa o moje zdravie, keď po celý deň sedím za počítačom, tvorím a nemyslím na to, kedy mám aký vitamín vziať. 

Som nesmierne vďačná, že ho mám. A nie, „ponorku“ nemáme ani zďaleka. Hráme hry, rozprávame sa, blbneme a smejeme sa. Rozhodli sme sa nebyť obeťou, ale vyťažiť zo situácie maximum. A to by si mal urobiť aj ty. Uvedomiť si, že zdravie nie je automatika a život je vzácny. A popremýšľať nad tým, ako tento život žiješ a či ho žiješ tak, aby si mal čisté svedomie. Či ho žiješ tak, ako si si prial.

Využi pandémiu k vyššiemu účelu

Všetko je krehké. Stačí jediná vec, aby sa všetko zrútilo. K prírode sme sa správali veľmi zle až príliš dlho. A ona si za to berie svoju daň. Teraz žijeme obdobie, kedy musíme byť obozretní a zodpovední. Teraz je ten správny čas, aby sme sa zamysleli nad tým, ako žijeme. Uvedomiť si, že nie sme pánmi tejto Zeme, ale len jej nájomníci. 
Ak sa nechováme k nášmu obydliu dobre, vyhostí nás. Príroda sa prispôsobí a otrasie, ľudstvo nie. Preto prosím, využi aj ty tento čas na to, aby si sa zamyslel nad tým, ako žiješ. Zamysli sa nad tým, že sa všetko netočí len okolo teba. Sme ľudstvo, a každý jeho člen vplýva na celok a udáva jeho smer. Na každom čine záleží. Aj na tebe.

Autor príspevku: Mgr. Mária Hanúsková

Som vyštudovaná psychologička a živím sa tým. Uverejňujem články na weby a do slovenských a českých časopisov, ktoré sa zaoberajú rodičovstvom, deťmi a medziľudskými vzťahmi. Vybrala som si slobodné zamestnanie a zarábam si sama na seba.  Daň za slobodu je síce vysoká, ale stojí to za to. Aj keď často padám únavou, som tak najšťastnejšia.