Včera bol deň blbec. Zle som sa vyspala, moja kreativita bola zablokovaná, susedia strážili svoje vnúčatá, ktoré vrieskajúc niekoľko hodín skákali na trampolíne, nič sa mi nedarilo, a prosto som sa celkovo cítila zle. Každý máme podobný deň, kedy chceme prestať pre svet existovať a nebyť dospelým. Aj ja som chcela zaliezť pod deku, čítať a prestať „človečiť“. Je to však to najlepšie, čo pre seba môžeme urobiť, najmä, ak povinnosti nepustia?

Nepraj si ľahký život, praj si silu, aby si zvládol ten ťažký

Deň blbec je známy tým, že ani milovaná káva ti nechutí. Si tak zle naladený už od rána, že ani raňajky sa ti nepodaria. Namiesto kreatívnej práce premietaš, čo si kedy urobil zle, ako si sa strápnil v roku 2005, ako je všetko na tri bodky a tvoja činnosť a existencia je zanedbateľná. 

Môj utorok bol podobný. Zobudila som sa, bolela ma hlava, cítila som sa zle. Chladné, upršané počasie vystriedalo teplo a zmena tlaku, ktorá mi vždy spôsobuje migrénu. Navyše ma bolel chrbát, zle sa mi sedelo pri počítači – no, skrátim to, jednoducho a jasne to bol deň blbec s veľkým D a B. 

Moje vnútro premietalo nedostatok peňazí, neschopnosť mladých (vrátane mňa) dovoliť si nové auto a vlastné bývanie bez toho, aby sa zadĺžili na niekoľko rokov dopredu a skutočne alarmujúcu a zhoršujúcu sa situáciu všade vo svete. Poznáš ten pocit, keď ti všetko a všetci lezú na nervy, a je ti ľúto, koľko zla a neprávosti je vo svete?

Ako byť šťastný, keď mnou lomcujú negatívne emócie?

Stres plynie zo spôsobu, akým reagujeme, nie z toho, aký život skutočne je

Človek má v tomto prípade, v povestný blbý deň, dve možnosti. Buď ho nejako prežije a vrčí celý deň na všetko existujúce aj neexistujúce, alebo všetko utlmí a bude sa tváriť akoby nič. A vieš čo? Obe varianty neprospievajú a sú podľa mňa neadekvátne pre psychické zdravie

V deň blbec sa cítime hrozne, a na tom nie je nič zlé. Každý máme level stresu a emocionálnej vyčerpanosti inde, a keď vyvrcholia v deň, kedy nás hnevá aj vzduch okolo, znamená to, že sa snaží zharmonizovať a opäť nastaviť balans. Tlmiť ho alebo ignorovať nie je podľa mňa to najlepšie.

Na tom, že sa cítime hrozne, nie je nič zlé. Ak hnev či smútok sú prirodzené emócie.

Emócie sú jazyk tvojej duše

Vráťme sa ale k môjmu utorku, počas ktorého som bola na dne. Trikrát som sa rozplakala, a dôvody boli skutočne nepodstatné a hlúpe. Ale namiesto toho, aby som sa kritizovala, nadávala si a ľutovala sa, nechala som všetky emócie mnou prejsť a komunikovala som s nimi. 

Namiesto toho, aby som svoj stav ignorovala a tvárila sa, že sa nič nedeje a svet je skvelý a „slniečkový“, som emóciám načúvala, čo mi chcú povedať a čo mi dávajú najavo. Odžila som si všetky pocity, v pokoji a kľude, sama so sebou, pripomínajúc si, že negatívne emócie nie sú negatívne; túto konotáciu im dala spoločnosť.

Hnev, smútok, ľútosť – to sú prirodzené ľudské pocity ako radosť a nadšenie. Sú tu s nami, a my ich musíme začleniť a brať ako súčasť života. Čo však nesmieme, je poddávať sa im a nechať sa nimi úplne zahltiť.

Prestaň sa snažiť upokojiť búrku – upokoj seba, búrka pominie

Kedysi dávno som od môjho milovaného Jordana Petersona počula skvelú radu – Nečakajte pasívne, kým sa budete cítiť lepšie, konajte, aby ste sa cítili lepšie. Bola to síce rada, ako prekonať ľahšie depresívne stavy, ale efektívna pre akýkoľvek emocionálne nestabilný stav. Po celom dni, kedy som bola neproduktívna, do práce neurobila nič a situácia sa nelepšila, som si na túto radu spomenula – a konala. Sadla som na bicykel a zamierila do lesa, kde dýchajúc čerstvý vzduch a produkujúc endorfíny som sa ukľudnila. Cítila som sa skvelo a domov som prišla usmiata a upokojená.

Ako byť šťastný? Prijmi všetky svoje emócie, nauč sa s nimi žiť, no nenechaj ich ťa pohltiť.

K šťastiu nepotrebuješ, aby bolo všetko perfektné

Nejde len o šport, ale o aktivitu ako takú. Zlý emočný stav je často spojený s pasivitou – ľutujeme sa, nič sa nám nechce, a práve to nás uvedie ešte hlbšie do zlej nálady. Nesmieme čakať na to, že nám bude lepšie, musíme konať, aby nám bolo lepšie. Byť šťastný neznamená, že sme nadšení 24/7, neznamená to absenciu smútku. Šťastní ľudia majú dni, kedy sú sklesnutí a smutní, ale zároveň vedia, že tieto dni pominú. Bez dažďa by nebola dúha, bez búrky by nerástli kvety.

TIP na článok: Nebuď obeťou, ale pánom – o tom, ako prekonať obdobie pandémie a ako byť šťastný aj v čase, keď nami lomcuje strach.

Autor príspevku: Mgr. Mária Hanúsková

Som vyštudovaná psychologička a živím sa tým. Uverejňujem články na weby a do slovenských a českých časopisov, ktoré sa zaoberajú rodičovstvom, deťmi a medziľudskými vzťahmi. Vybrala som si slobodné zamestnanie a zarábam si sama na seba.  Daň za slobodu je síce vysoká, ale stojí to za to. Aj keď často padám únavou, som tak najšťastnejšia.